8. júla 2016

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon“).

Zákon upravuje trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, druhy trestov a osobitosti procesu ukladania trestov právnickým osobám. Trestnoprávnu zodpovednosť budú niesť všetky právnické osoby bez ohľadu na ich právnu formu alebo sféru, v ktorej pôsobia, ak Zákon nestanoví inak. Zákon takisto mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Trestný zákon“) a  zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Trestný poriadok“).  

Zákon stanovuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti a ukladaniu trestov právnickým osobám a subsidiárne použitie Trestného poriadku vo vzťahu k trestnému konaniu voči? právnickým osobám.

Podľa Zákona sa postupuje vtedy, ak bol trestný čin spáchaný po nadobudnutí účinnosti Zákona (t.j. od 1.7.2016).

Právna úprava dovtedy poznala iba inštitút tzv. nepravej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb uvedený v § 83a a 83b Trestného zákona, podľa ktorých mohlo byť právnickej osobe uložené ochranné opatrenie zhabanie peňažnej čiastky zhabanie majetku. Najvýznamnejší rozdiel medzi týmito dvomi úpravami je, že v prípade doterajšej právnej úpravy bolo potrebné odsúdenie páchateľa za daný trestný čin. Zodpovednosť právnickej osoby podľa novej právnej úpravy nie je podmienený vyvodením zodpovednosti voči jednotlivcovi.

VECNÁ PÔSOBNOSŤ ZÁKONA

Právnická osoba nesie trestnoprávnu zodpovednosť iba za trestné činy uvedené v § 3 Zákona, vrátane nasledovných trestných činov: (i) legalizácia prímov z trestnej činnosti, (ii) neoprávnené zamestnávanie, (iii) poškodzovanie finančných zdrojov Európskej únie, (iv) poškodzovanie spotrebiteľa, (v) nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi, (vi) krátenie dane a poistného, (vii) neodvedenie dane a poistného, (viii) daňový podvod, (ix) nezaplatenie dane a poistného, (x) neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok.

Samotné skutkové podstaty trestných činov, za ktoré nesie právnická osoba zodpovednosť, Zákon nedefinuje,  ich definícia zostáva naďalej upravená v Trestnom zákone.

Vecná pôsobnosť Zákona  sa netýka iba trestných činov spáchaných na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí a to  ak existuje Zákonom definovaná väzba na  územie Slovenska.

SUBJEKT TRESTNÉHO ČINU

Nakoľko vzhľadom na absenciu vôľovej zložky právnickej osoby nie je možné, aby takto vykonštruovaný subjekt naplnil subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu, Zákon pracuje s inštitútom tzv. pričítania zodpovednosti právnickej osobe. Tá bude zodpovedná za spáchanie trestného činu za predpokladu, že v jej mene, v jej prospech, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom konal:

a)        štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,

b)        ten, kto vykonával kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby,

c)        osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu (napríklad na základe mandátnej zmluvy), alebo za ňu rozhodovať (napríklad prokurista, generálny riaditeľ, taktiež tzv. tieňoví manažéri, ktorí síce nemusia byť v žiadnom formálnom vzťahu s právnickou osobou, ale majú na jej konanie vplyv).

Na prisúdenie trestnej zodpovednosti právnickej osobe bude musieť byť teda (i) spáchaný jeden z trestných činov uvedených v Zákone (ii) osobou uvedenou v bode a) až c) vyššie (iii) v mene, v prospech, v rámci činnosti alebo prostredníctvom právnickej osoby.  

Právnická osoba  je zodpovedná za spáchanie trestného činu aj vtedy, ak sa ho dopustila fyzická osoba, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej táto osoba zverila, a spáchanie takéhoto trestného činu bolo umožnené, hoci aj z nedbanlivosti, kvôli nedostatočnému dohľadu alebo kontroly zo strany osôb uvedených pod bodom a) až c) vyššie.

Trestnoprávna zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech. V prípade takto spáchaného trestného činu ponesie zodpovednosť iba zamestnanec ako fyzická osoba.

Treba podotknúť, že na to, aby bola právnická osoba uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu, nie je potrebné, aby bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči osobe pod písmenom a) až c) vyššie, dokonca vôbec nie je potrebné, aby bola zistená identita takejto osoby.

Ak počas trestného konania skutočnosti nasvedčujú tomu, že právnická osoba je zodpovedná za spáchaný trestný čin a existuje dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná ju, alebo sa zbaví majetku, môže súd rozhodnúť o obmedzujúcich a zaisťovacích opatreniach, ktorými sú (i) povinnosť zložiť vec alebo sumu do úschovy súdu, (ii) zákaz nakladať s vecami alebo právami, a (iii) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť.

Zodpovednosť za trestný čin nesie právnická osoba aj vtedy, ak:

a)        k spáchaniu trestného činu došlo v období medzi jej založením a jej vznikom,

b)        právnická osoba síce vznikla, ale súd rozhodol o jej neplatnosti,

c)        právny úkon, na základe ktorého bola právnická osoba založená, je neplatný alebo neúčinný,

d)       fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, nie je za takýto čin trestne zodpovedná,

e)        bol na ňu vyhlásený konkurz,

f)         vstúpila do likvidácie,

g)        bola na ňu zavedená nútená správa,

h)        bola zrušená – v tomto prípade prechádza trestnoprávna zodpovednosť na jej právnych nástupcov. Ak spoločnosť právnych zástupcov nemá, zaniká jej zodpovednosť za trestný čin dňom jej výmazu. Pripomíname, že od začatia trestného konania všetky úkony právnickej osoby smerujúce k jej zrušeniu alebo zániku podliehajú schváleniu súdom.

VYLÚČENIE TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI NIEKTORÝCH PRÁVNICKÝCH OSÔB

Aj v prípade naplnenia skutkovej podstaty trestného činu niektoré právnické osoby zo zákona nenesú trestnoprávnu zodpovednosť za takéto protiprávne konanie. Podľa Zákona nie sú trestnoprávne zodpovedné osoby vymedzené v § 5 Zákona.

ZÁNIK TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI – ÚČINNÁ ĽÚTOSŤ

Právnická osoba prestáva byť trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin, ak:

a)        dobrovoľne upustila od ďalšieho konania a zabránila alebo napravila škodlivý následok,

b)        dobrovoľne upustila od ďalšieho konania a oznámila ho orgánu činnému v trestnom konaní v čase, kedy sa dalo škodlivému následku ešte zabrániť alebo ho bolo možné odstrániť,

c)        zaniká trestnosť činu podľa ustanovení Trestného zákona o účinnej ľútosti.

Podľa týchto ustanovení nemôže zaniknúť trestnosť činu v prípade trestného činu poškodzovania finančných zdrojov Európskej únie a pri trestných činoch prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie.

TRESTY

Za trestné činy spáchané právnickou osobou je možné uložiť niektorý z týchto trestov:

a)    trest zrušenia právnickej osoby,

b)    trest prepadnutia majetku,

c)    trest prepadnutia veci,

d)    peňažný trest vo výške od 1 500 EUR do 1 600 000 EUR,

e)    trest zákazu činnosti na dobu 1 až 10 rokov,

f)    trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie na dobu 1 až 10 rokov,

g)    trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu 1 až 10 rokov,

h)    trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu 1 až 10 rokov,

i)     trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Pri ukladaní trestov súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, doterajšiu činnosť právnickej osoby, majetkové pomery právnickej osoby, na to, či právnická osoba vykonáva činnosti vo verejnom záujme, alebo či má strategický význam z hľadiska hospodárstva, obrany alebo bezpečnosti.

Súd pri ukladaní trestu takisto prihliada na to, aký bude mať trest vplyv na zamestnancov právnickej osoby, jej veriteľov, alebo na pôsobenie právnickej osoby po spáchaní deliktu.

Ak zákon neustanovuje inak, je možné uložiť popri sebe aj viac trestov.

Vykonaním trestu dochádza k zahladeniu odsúdenia právnickej osoby. Podľa dôvodovej správy k Zákonu vychádza právna úprava zahladenia trestu právnickej osoby z právnej úpravy zahladenia trestu obsiahnutej v Trestnom zákone. Podľa tejto úpravy sa v prípade zahladenia odsúdenia hľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

INÉ NÁSLEDKY ODSÚDENIA PRÁVNICKEJ OSOBY

Popri samotnom odsúdení a uložení trestu je vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči právnickej osobe spojené aj s inými následkami, ktoré môžu ovplyvniť jej každodennú činnosť alebo podnikateľské zámery.

Významnou zmenou od 1.7.2016 je to, že do obchodného registra sa budú zapisovať aj nezahladené tresty uložené zapísanej právnickej osobe a nevykonané tresty postihujúce jej zapísaných právnych nástupcov.

Podľa novely zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa nevedie register trestov iba pre fyzické osoby, ale aj pre právnické osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní.

Čistý výpis z obchodného registra, resp. z registra trestov bude základnou podmienkou pre nadobudnutie viacerých povolení či licencií na špeciálne druhy podnikania. Čistý výpis si bude vyžadovať napríklad vydanie banského oprávnenia alebo bankovej licencie.

Po zahľadení trestu sa záznam o spáchaní trestného činu z aktuálneho výpisu z obchodného registra vymaže a prestane tak existovať formálna prekážka na získanie niektorých podnikateľských oprávnení. V úplnom výpise z obchodného registra však záznam o spáchaní trestného činu pravdepodobne ostane, čo môže predstavovať naštrbenie vierohodnosti danej právnickej osoby a jej dobrého mena.

NÁSTUPNÍCTVO A TRESTNOPRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ

V prípade zrušenia právnickej osoby jej trestnoprávna zodpovednosť prechádza na všetkých jej právnych nástupcov, ktorí sú právnickými osobami. Zákon výslovne vylučuje možnosť prechodu trestnoprávnej zodpovednosti na fyzické osoby. Prechod zodpovednosti sa vzťahuje aj na nevykonané tresty.

V prípade zrušenia, splynutia, zlúčenia, rozdelenia, zmeny právnej formy, premiestnenia sídla do zahraničia či prevodu imania na spoločníka právnickej osoby počas vykonávacieho konania môže právny nástupca požiadať, aby súd rozhodol o tom, či alebo v akej miere sa na neho bude vzťahovať nevykonaný trest.

Štatutárny orgán právnickej osoby, voči ktorej bolo začaté trestné konanie, je povinný oznámiť bez odkladu prokurátorovi alebo sudcovi vykonávanie úkonov smerujúcich k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby. Na vykonávanie takýchto úkonov sa vyžaduje súhlas súdu.

COMPLIANCE PROGRAM

Ako bolo spomenuté vyššie, uznanie právnickej osoby za vinnú zo spáchania trestného činu bude mať ďalekosiahle následky na jej každodenné pôsobenie.

Je v záujme právnickej osoby, aby oboznámila svojich štatutárov, vrcholových manažérov ale aj riadnych zamestnancov s právnou úpravou týkajúcou sa trestnej zodpovednosti právnických osôb, nakoľko práve ich konanie môže byť pripísané na ťarchu právnickej osoby.

V zmysle ustanovenia §4 ods. 2 Zákona sa môže právnická osoba zbaviť zodpovednosti za trestný čin spáchaný osobou, ktorej zverila povinnosti, ak preukáže, že vykonávala dostatočný dohľad a kontrolu nad takouto osobou. Tento dohľad a kontrola by mohli byť naplnené dostatočnou informačnou povinnosťou zamestnávateľov o existencii takejto právnej úpravy, o konkrétnych trestných činoch a ich skutkových podstatách, ako aj o ohlasovaní konania, ktoré by mohlo niesť prvky trestného činu.